Najzreteľnejšie a najnaliehavejšie posolstvo sa najskôr prejaví ako “životné problémy”.
     Každý problém, každá choroba, každá starosť, každá rana osudu, každá kríza je darom, ktorý dostávam od života!
     Je to láskyplné, aj keď často bolestné, poukázanie na to, že nežijem v súlade so stvorením.
     Je to úloha, ktorú musím riešiť, aby som žil správne, harmonicky a lepšie.

     Ak mám nejaký problém, vždy to znamená, že som nejakú realitu neprijal.
     Problém obsahuje niečo, s čím sa nechcem konfrontovať, nejaké očakávanie alebo obavu, nárok či predstavu, ktorá nesúhlasí s realitou.

     Takže keď mám problém, mal by som sa spýtať:

• S čím nie som ochotný sa konfrontovať?
• Kde čo očakávam alebo čoho sa kde obávam?
• Aký nárok mám na život?
• V čom mám pevnú predstavu, aký má život byť?

     Každý takzvaný problém je úloha, ktorú mi život kladie práve teraz, a preto je tiež treba, aby sa každý problém hneď teraz vyriešil.
     Každý problém je pre mňa “oblekom ušitým na mieru”, a ja mám práve teraz k dispozícii všetky schopnosti a sily, ktoré na jeho riešenie potrebujem.

     Problém je iba obal. Darček, školská úloha, je to, čo je zabalené vo vnútri a čo nájdem vždy, keď odstránim obal. To je to, čo dostávam za úlohu.

     Problém je tu teda pre mňa, nie proti mne, inak by sa musel nazývať “kontra-problém”. Problém je teda úloha, ktorú mi život ukladá a vždy obsahuje dar, ktorý nájdem, keď úlohu vyriešim.
     Dar, ukrytý vo vnútri je poznanie, to jediné, čo si so sebou zo života môžem vziať “domov”.

     Úloha ale často spočíva aj v tom, že sa musím niečoho vzdať, niečo sa odnaučiť alebo niečo prepustiť.
     Ale nech už odo mňa život očakáva čokoľvek, hovorí mi to zreteľne svojou “rečou”, rečou životných okolností a vždy mi k tomu dodá aj riešenie, ktoré je v úlohe už obsiahnuté.

     Ak máme ťažkosť rozpoznať svoje problémy, existuje jednoduchá pomôcka. Každá averzia, rovnako ako každá náklonnosť, je poukázaním na problém, teda na životnú úlohu. Nemali by sme teda uvažovať o problémoch, ale o riešeniach, a snažiť sa nájsť riešenie už v probléme samom.

     Obmedzujúce vzťahy a nepriaznivé životné situácie sú tu preto, aby nás upozornili na chybné duchovné postoje, ktoré sa pod nimi skrývali. Keď ich prekukneme, môžeme ich rozpustiť a zmeniť zmenou svojho myslenia.

     Mnohé problémy vznikajú v dôsledku toho, že so sebou stále vláčime včerajšok. Včerajšok je ale mŕtvy a všetko mŕtve, čo ťahám so sebou, ma zbytočne zaťažuje na ceste do budúcnosti.

     Pre mnohých je tiež problém, že urobili nejakú chybu. Ale nikto sa nemôže učiť a navštevovať školu života, bez toho, aby nerobil chyby. Chyba len dokazuje, že niekto niečo urobil, namiesto toho, aby o tom len hovoril.

     Veľkými problémami by sme sa mali zapodievať dokiaľ sú ešte úplne malé, to znamená hneď, akonáhle sa objavia v našom vedomí.

     Prvým krokom je rozpoznať:

• Akú úlohu v sebe skrýva moja súčasná situácia?
• Čo sa z toho môžem naučiť?
• Čo musím zmeniť, aby som potom lepšie žil, harmonicky a správnejšie?
• Aké z toho vyplývajú následky?
• Ako bude odteraz vyzerať môj ďalší život, keď urobím zmenu?
• Ako môžem najlepšie využiť túto šancu?
• Ako zabránim tomu, aby mi život toto posolstvo poslal znovu?

     Môj život zodpovedá mojej viere, môjmu vnútornému obrazu. Podľa tohto obrazu sa mi potom život javí buď ako problém a boj, alebo tiež ako hra, radosť, láska, bytie. Záleží na mojom postoji, či vôbec mám, či môžem mať, nejaký problém, alebo v skutočnosti žiadne problémy neexistujú, existujú len problematické postoje k úlohám života. Skutočnosť je a pôsobí a je úplne jedno, či v ňu verím alebo nie.
     Som večne živá duša.

    Tento život je len jedným z nespočetných životov, v ktorých budem zbierať stále nové skúsenosti a môj súčasný problém je tiež jeden z nespočetných problémov, ktoré som už vyriešil alebo ešte len vyriešim. Za pár dní, týždňov, najneskôr o rok bude zabudnutý, stane sa nedôležitým - bude vyriešený. Prečo by som sa teda mal kvôli tomu teraz rozčuľovať?

     Viem, že účelom života je neustále ma konfrontovať s novými ťažkosťami a že zmyslom života je tieto bremená optimálne zvládnuť, učiť sa z nich a vyvíjať sa.
     Tak si vyviniem úplne nový postoj k nim. V pokoji pohľadám a nájdem to najlepšie riešenie, preberiem ho a som potom pripravený riešiť ďalšie úlohy.

     Nemusím preto na nič čakať ani nepotrebujem pomoc z vonku. Správny čas na riešenie nejakého problému je vždy vtedy, keď sa objaví prvýkrát a keď mi “reč životných okolností” zreteľne ukáže, aké riešenie odo mňa život očakáva.
     Život očakáva riešenie HNEĎ TERAZ.


P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >