Milosť je duch Boží, ktorý pôsobí cez človeka, s istotou ho vedie a mení - akonáhle o to požiada.
     Pokiaľ požiadam o vedenie, dostane sa mi ho v rozsahu mojej prosby.
    Jedným z prejavov pôsobenia zákona milosti je právo človeka kedykoľvek vstúpiť z nevedomosti do svetla poznania a prijať svoje duchovné dedičstvo dokonalosti.

    Milosť je, že sa smiem modliť a som vždy vypočutý, keď len dovolím, aby sa moja prosba splnila.
     Milosť tiež je, že Boh vždy v dobách núdze nechá inkarnovať Krista (osvietené vedomie).
     Milosť je, že sa kedykoľvek a kdekoľvek smieme podieľať na všeobsahujúcej božej láske, keď sa k nej len prikloníme a otvoríme sa jej.

     Žiť v milosti znamená byť otvorený a vnímavý.
     Neznamená to odvrátiť sa od vonkajšieho sveta, ale osvietiť ho duchom Božím. Človek sám od seba nezmôže nič, Boh v človeku ale môže všetko.

    Mnohí si myslia, že milosť je v rozpore so zákonom osudu, podľa ktorého každá vytvorená príčina musí pritiahnuť aj zodpovedajúci účinok.
    Tento zákon pôsobí neobmedzene, pôsobenie milosti však človeku ponúka možnosť voľby: “Ísť královskou cestou poznania, alebo normálnou cestou cez choroby a trápenia.”
     Obe cesty nakoniec vedú k jednotnému názoru a činia človeka pripraveným pre milosť.


P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

Ďalšia >