Bytie sa prejavuje v troch úrovniach. Na každej úrovni existujú rôzne spôsoby zaobchádzania.

     Prvá úroveň je úroveň pôsobenia.
     Touto úrovňou sa zaoberá väčšina a hovorí tomu “realita”. S danou “realitou” je možné zaobchádzať rôznymi spôsobmi, napríklad ju agresívne odmietnuť.

     Nemôžem síce realitu pochopiť, ale je v mojej moci ju zničiť.
     Alebo je možné ju túžobne priťahovať. Moja láska sa ešte prejavuje ako “chcieť mať”. Som zamilovaný teenager a zbožňujem svojho partnera, chcem ho mať len pre seba a žiarlim, keď sa venuje niekomu inému. Chcem všetku jeho lásku, pozornosť a uznanie len pre seba. Rovnaké štruktúry potom zažívam aj ako “dospelý”, len v stále novej forme.

    Alebo ju môžem neutrálne pozorovať.
     Pri tomto spôsobe zaobchádzania sa možno stanem vedcom. Budem sa zaoberať všetkým, čo sa dá vidieť, zmerať a zrovnať s niečím iným a spoznám tak lepšie zákonitosť vecí, ktoré sa v nich nachádzajú. Kde je ale zákonitosť tam musí byť aj nejaký zákonodarca, a tak hľadám “príčinu pôsobenia.”

     Ďalšia úroveň je úroveň príčin.
     S touto rovinou sa neustále stretávam ako “pestovateľ”. Môžem stanoviť príčinu, keď niečo zasejem, a vyvolám tak zodpovedajúci účinok. Ako vedec síce rozpoznám pôsobenie prírodných zákonov ako príčinu toho, čo sa deje, ale akosi sa mi vnucuje otázka, čo je príčinou tej príčiny. Možno sa tak cez fyziku dostanem k náboženstvu a za všetkými možnými príčinami spoznám Jedinú silu ako onú poslednú príčinu.

     Nakoniec objavím úroveň bytia.
     Keď som všetko bytie spoznal ako výraz onej Jedinej sily ako poslednú príčinu všetkých príčin, tak tiež spoznám raz aj sám seba ako výraz onej jedinej sily.

     Môžem to spoznanie pozorovať.
     Budem tichým pozorovateľom pôsobenia Jedinej sily vo mne a cezo mňa. Nechám diať sa to, čo sa deje a budem v súlade so sebou i s bytím.

     Alebo môžem aktívne zasiahnuť.
     Spoznám svoje stvoriteľské možnosti a začnem dianie aktívne určovať. Vytvorím si svoj osud, budem zasahovať do osudov iných, spoluurčovať tvorenie. Nasadím Jedinú silu do akcie, aby som vytvoril bytie. Raz sa ale sám seba opýtam: “Kto to vlastne nasadzuje tú Jedinú silu?” A zistím, že to je ona Jediná sila, že to je ono JA SOM!

     V tom istom okamihu tiež spoznám, že vlastne neexistujem. Ilúzia “ja” je na konci. Vždy to bola len ona Jediná sila, ktorá jednala. Som JA SOM! Všetko, čo je, je výrazom jedného Jediného, je jedno a to isté. Som len Ja! A aby som nebol tak sám, vynašiel som hru života a prejavil sa v mnohosti všetkého.



P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

Ďalšia >