Energiu máme všetci, inak by sme nemohli žiť.
     Táto energia sa môže javiť ako telesná sila, ako zdravie alebo ako vyžarovanie. Svojou energiou môžeme ostatných priamo strhnúť.

     Slovo “energia” pochádza z gréčtiny a znamená “pôsobiacu silu”. Fyzika definuje energiu ako silu násobenú diaľkou dráhy.
     Energiu spotrebovávame, či pracujeme, pohybujeme sa alebo sme v pokoji. Dokonca aj naše myslenie spotrebováva energiu.

      Energia nemôže byť vyrobená ani zničená, iba premenená z jednej formy na inú.

      Elektrická energia môže byť premenená na svetlo alebo teplo. Podľa Alberta Einsteina môže nastať aj premena hmoty v energiu a energie v hmotu, lebo hmota je iba zvláštna forma prejavu energie.

     Všetko, čo žije na Zemi, prijíma energiu zo Slnka.
     Rastliny premieňajú slnečnú energiu na chemickú a hromadia ju, ktorá je potom prijímaná ľuďmi a zvieratami.
     Každá naša bunka má k tomu účelu k dispozícii skutočnú elektráreň - mitochondrie. Tu je potrava spaľovaná pomocou kyslíka a nahromadená energia sa uvoľňuje. Časť tejto energie potrebuje telo na svoju regeneráciu; zvyšok energie pociťujeme ako silu alebo telesné teplo.
     Pokiaľ je táto energia namierená na cieľ ako laserový lúč, táto sila sa zmnohonásobí. Človek, ktorý akúkoľvek svoju energiu sústredí na nejaký cieľ, môže dosiahnuť takmer všetko.
    Myslenie je pohyb duchovnej energie. Vytrvalo sa pohybujúca energia je viditeľná. Každá myšlienka má biochemický a bioelektrický účinok.

     Za deň nás napadne asi 15 000 myšlienok. Väčšina z nich je nedôležitá, mnohé z toho sú dokonca negatívne.
     Z myšlienok ale vznikajú činy.
     Za negatívnou myšlienkou nasleduje negatívne jednanie. Keď zmeníme smer svojich myšlienok, zmeníme tým aj celý svoj život.

     Okamžité biochemické a bioelektrické účinky myšlienky si názorne ukážeme, keď si predstavíme, že hryzieme do citrónu. Rozkrojíme ho na dve polovice a poriadne sa do neho zahryzneme - a podvedomie okamžite začne produkovať viac slín, aby sa táto kyselina citrónová v ústach zriedila. Naše telo okamžite reaguje na každú myšlienku veľkým množstvom telesných a pocitových reakcií.

     Musíme sa teda naučiť myšlienkovej disciplíne, lebo tá je predpokladom pre správne a uvedomelé jednanie.

     Čím vyššia je energia, ktorú uvádzame do pohybu, tým škodlivejšie sú aj následky, keď ich - vedome či nevedome - použijeme nesprávne.
     Keď urobí chybu poslíček v malom podniku je pokarhaný svojim nadriadeným. Keď ale urobí chybu generálny riaditeľ koncernu, začne sa pod ním povážlivo kývať stolička.

     Podvedomie si myslí, že myšlienky sú identické s našim želaním. Nechá teda prejaviť to, čo si myslíme, rovnako, ako sa nám na poli urodí iba to, čo do neho zasejeme.

    Všetko čo je, je vlastne zhustený duch.
     Akékoľvek stvorenie je produktom tohto jedného ducha, prejavu jeho myšlienky.

     To najpodstatnejšie vo všetkom hmotnom je teda nemateriálny aspekt, duchovná štruktúra, ktorej u ľudí hovoríme vedomie. My všetci sme podľa svojho pravého bytia čírym vedomím.
     Pretože vieme myslieť, sme povolaní k tomu, aby sme sa zodpovedne podieľali na procese stvorenia.

     Tento jeden duch, ktorému hovoríme Boh, pôsobí cez nás všetkých.
     Stvorenie je dokonalé, ale nedokončené a neustále sa deje - cez nás. Každou svojou myšlienkou meníme stvorenie.
      Dokiaľ hľadíme len na vonkajšiu formu, nevidíme žiadnu spojitosť. Až keď berieme do úvahy prapôvodnú substanciu, z ktorej je všetko stvorené, spoznáme za mnohotvárnosťou jednotu.

      Už slovo “substancia” nám dáva cenný odkaz. Skladá sa zo “sub” = pod a “stare” = stať sa. Substancia je teda niečo, čo podlieha niečomu inému, ozajstnejšiemu.
      Táto ozajstná substancia je to, z čoho je stvorené všetko, čo sa prejavilo.
      Táto pravá substancia nám je všade k dispozícii a je pripravená prejaviť sa v akejkoľvek požadovanej forme, akonáhle ju stvoriteľ vytvorí.
      Forma, ktorú dávame svojim myšlienkam, túto jedinú substanciu vytvára a nechá ju, aby sa prejavila.
      Život hovorí vždy iba ÁNO!!!



     Človek sa od ostatných živých bytostí líši tým, že je schopný myslieť. Svojimi myšlienkami dokáže uvoľňovať energiu a činnosť.

     Všetka hmota vzniká a existuje len v dôsledku sily, ktorá uvádza atómy do kmitavého pohybu a drží ich tak pohromade. Za touto silou musíme tušiť nevedomého ducha. Tento duch je prapôvodom hmoty.
     To ozajstné a pravdivé nie je viditeľná, ale míňajúca sa hmota, alebo duch, ktorý sa za ňou skrýva.
     To je pravda a skutočnosť.

     Hmota je teda energia a energia nie je nič iné len činnosť jediného vedomého ducha.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca