Rovnaké priťahuje rovnaké a je posilňované rovnakým.
     Nerovnaké sa navzájom odpudzuje.
     Silnejší ovláda slabších a prispôsobuje si ich.
     Každý môže priťahovať iba to, čo zodpovedá jeho súčasnej vibrácii. Strach teda priťahuje to, čoho sa bojíme.
     Naše chovanie určuje naše vzťahy.

     Keď udriete do klávesnice klavíra, rozochvejú sa všetky struny, ktoré určujú vrchný tón hlavnej struny, tie ktoré sú homogénne.
     Rovnako tak je každé telo uvedené do vibrácie všetkými tónmi, ktoré ležia na jeho vlastnej frekvencii. To ale neplatí iba v oblasti fyzického tela, ale aj v oblasti psychického prežívania, v ktorom prijímame energiu, vibrácie a naladenie, pre ktoré sme vnímaví. Telo alebo duša teda prijímajú príbuzné vibrácie a ladia sa na zvuky svojho okolia.

     Zákon rezonancie je zákonom prenosu energie.
     Každá vibrácia totiž prenáša energiu, ktorá v nej pôsobí na každé telo, ktoré vibruje rovnako. Rovnako naladené telá a duše tak navzájom zosilňujú svoje vibrácie, a tým zvyšujú svoju energiu. Takéto ovplyvnenie je buď pozitívne, alebo negatívne, podľa toho, ako sme práve naladení.
     Na účinku zákona rezonancie sa zakladajú všetky masové hnutia.

    Máme však slobodnú voľbu v tom, ktorým vibráciám sa chceme otvoriť , ktoré prijmeme, ktoré zosilníme alebo naopak zoslabíme.
     Na tom je založený účinok mantier a náboženského spevu. Spevom sa naladíme na patričnú energiu a necháme ju v nás pôsobiť. Naladením na tieto vyššie vibrácie v sebe môžeme aktivovať oblasti, ktoré v nás dosiaľ boli latentne skryté a neprejavovali svoju činnosť.

     Intonácia prapôvodného tónu stvorenia, slova ÓM, nás dokáže priviesť do rezonancie s vibráciami toho najvyššieho, čo v nás je.

    Človek dokáže vnímať vždy iba tie oblasti skutočností, s ktorými je schopný rezonancie.
    Neplatí to len o oblastiach zmyslového vnímania, ale o vnímaní akejkoľvek skutočnosti. Čo leží mimo oblasť jeho schopnosti rezonancie, človek proste nevníma. Pre neho to nie je skutočné, aj keď to samozrejme existuje.
     Aj keď vieme, že svojimi fyzickými očami dokážeme vidieť iba 8 % svetelného spektra, považujeme zostávajúcich 92 % skutočnosti za neexistujúcu proste preto, že ju nevidíme.

    Tak sa stáva, že priťahujeme ľudí s podobným naladením, rovnako tak ako zážitky a životné udalosti, ktoré zodpovedajú nášmu mysleniu a cíteniu.
    Keď sa niekto zapletie do nehody alebo sa dostane do bitky, nikdy to nie je náhoda, vždy to je v dôsledku jeho vlastnej afinity (príbuznosti) voči takejto udalosti. Bez afinity by sa takáto udalosť nikdy nemohla prejaviť ako jeho zážitok.

     Človek je schopný prijímať neutrálnu vesmírnu energiu, ktorá je všade okolo, utvárať ju ľubovoľnými myšlienkami alebo pocitmi a vysielať tak svoju vlastnú stvorenú frekvenciu vibrácií.
     Táto vedome či nevedome vyžarovaná energia priťahuje zodpovedajúce udalosti a vnáša ich ako životné okolnosti alebo zážitky do jeho oblasti skúseností. Naše myslenie a cítenie je “neviditeľný magnet”, ktorý nepretržite priťahuje všetko, čo s ním vo vonkajšom svete rezonuje.

     Prevládajúce myšlienky, pocity a sklony človeka určujú jeho duševnú atmosféru a vytvárajú tak okolo neho auru úspechu alebo neúspechu.
     Toto “určité niečo” človeka cíti každý a reaguje naň sympatiou alebo odmietaním. Duchovnú atmosféru miestnosti môžeme vedomým pozitívnym vyžarovaním “očistiť” práve tak, ako sa nemocničná izba vhodnou dezinfekciou čistí od zárodkov choroby.

     Keď som rozhnevaný, dotknutý, urazený alebo zranený, potom to nie je kvôli chovaniu toho druhého, to je len spúšťač. Príčina spočíva vo mne, pretože niečo z chovania toho druhého je aj vo mne a táto struna, na ktorú udrel, teraz rezonuje.
     Nemá teda zmysel sa nad jeho chovaním rozčuľovať. Omnoho užitočnejšie je v sebe túto vlastnosť rozpustiť, zbaviť sa jej, aby sa pri budúcej príležitosti už nemohla prejaviť.
    Keď sa mi to podarí, som od nej oslobodený.

     Aj keď človek má len obmedzenú schopnosť rezonancie, myslí si, že vníma celú skutočnosť.
     Niekto číta knihu a domnieva sa, že ju chápe. Keď si ale tú istú knihu prečíta o niekoľko rokov neskôr, často v nej objaví úplne nové veci. Jeho vedomie, a tým aj jeho schopnosť rezonancie sa medzitým rozšírili, takže dokážu pochopiť väčšiu časť skutočnosti. Je možné, že za pár rokov sa to bude opakovať. Potom možno túto knihu pochopí omnoho lepšie a ešte viac do nej prenikne.

     Vďaka svojej špeciálnej schopnosti rezonancie neustále zažívame podivné “náhody”.
     Hudobník sa na ulici náhodou zoznámi s iným hudobníkom. Vedec si v novinách, ktoré nájde na lavičke v parku, “náhodou” prečíta článok o svojom vednom odbore.
     Akonáhle sme vnútorne zrelí pre nejakú určitú skúsenosť alebo stretnutie, nastavíme sa duchovne na túto udalosť a zodpovedajúci zážitok sa nám prihodí na základe zákona osudu.
     Pokiaľ ale nie sme na tento zážitok ešte dostatočne pripravení, sebeväčšia snaha a úsilie nám nebude nič platné.

      Pretože každý človek vníma inú časť skutočnosti, čo je podmienené jeho rozdielnou schopnosťou rezonancie, žijeme každý z nás v inom svete.
      Vďaka svojej schopnosti rezonancie si každý vytvárame svoj vlastný svet. Tento svet ešte nikto okrem nás nevidel a v tomto svete žijeme úplne sami.

     Keď máme chuť, naladíme si v rádiu alebo v televízii iný program. Ale rovnako tak môžeme zmenou vnútorného nastavenia pritiahnuť iné životné udalosti.
      Skôr ako budeme mať úspech, musíme sa naň najskôr vnútorne pripraviť. Pokiaľ sme vnútorne pevne presvedčení o tom, že sme úspešní, budeme priamo zahrnutí samými šťastnými “náhodami”.

     Vďaka zákonu rezonancie získava aj zákon hojnosti úplne nový aspekt.
    Ukazuje nám, že môžeme dostať len toľko, koľko sme schopní prijať a v takej kvalite, ktorá zodpovedá vibráciám nášho podvedomia.
    Ale keď vo svojom podvedomí niečo držíme dostatočne dlho, nech je to čokoľvek, nutne sa to musí stať skutočnosťou vo vonkajšom svete.

     Aj keď si zrovna vedome nemyslím, že som chudobný, ale na tento svet som prišiel s podvedomým sklonom myslieť vo vzorci “chudoby”, zostanem chudobný tak dlho, dokiaľ tento myšlienkový vzorec vedome nezmením. Aj keď zákon rezonancie nepoznám, alebo nechápem jeho princíp, aj tak tento zákon účinkuje.

     Stačí si uvedomiť, že niečo naozaj potrebujeme - a v krátkej dobe, často podivuhodným spôsobom, to dostaneme.
    Možno sa práve zaoberáte nejakou špeciálnou témou a naraz od niekoho dostanete knihu práve na túto tému. Krátko nato o tom po prvý raz čítate niečo v časopise a na návšteve u priateľa zistíte, že aj on sa o túto tému zaujíma už dlho.
    Za takýmito “reťazami náhod” je vždy zákon rezonancie.
    Bez vnútornej pripravenosti je akékoľvek hľadanie vo vonkajšom svete k ničomu. Bez tejto pripravenosti je akékoľvek hľadanie zbytočné.
     To, čo naozaj potrebujete, si vás nájde samé.
     Musíte mu len dovoliť, aby si vás našlo!

     Sme ponorení v dokonalom, zdravom, harmonickom a šťastnom živote, ale dokážeme z neho uskutočniť len toľko, koľko je naše podvedomie schopné pochopiť.
     Pochopiť však znamená veriť.
     Len nedostatok viery nám bráni v získaní hojnosti života.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina