Akonáhle sa začneme zaoberať “skutočnosťou skrytou za zdaním”, musíme sa pripraviť na to, že vstúpime do úplne iného sveta.

    Ale bolo by ilúziou veriť, že ilúzia je ilúzia. Ilúzia je “inkarnáciou skutočnosti”. Aj z ilúzii však vznikajú ilúzie, a tak z ilúzie bytia vzniká ilúzia ega.

    Realita je to, čo bolo stvorené.
    Skutočnosť je to, čo tvorí.
    Takzvané skutočnosti budú ale čím ďalej tým menej dôležité, pretože sú len zastávkami na ceste k pôvodnej realite.

     Na tejto ceste má vedenie iba obmedzenú hodnotu, lebo posudzuje to, čo bolo, teda “už” a menej to, čo ešte len bude, teda “ešte nie”, ktoré je omnoho dôležitejšie.
     Pôvodcom reality je duch, ktorý onú realitu “vymýšľa”.
     Všetko, na čo myslíme, zostáva zachované, nič sa nestratí a všetko sa k vám vráti ako udalosť, situácia alebo okolnosť. Vedomie má schopnosť spôsobiť, že sa niečo “prejaví”.
    Vedomie, ktoré zabúda na identifikáciu seba samého a identifikuje sa so svojim výtvorom, napr. so svojim telom, rozumom atď. stráca schopnosť vytvárať a tiež popierať vytvorené.
    Tiež presvedčenie vedomia, jeho viera, je výtvorom a tým aj príčinou.

     Minulosť a budúcnosť sú iba predstavy.
     V skutočnosti existuje iba TERAZ, bezčasová prítomnosť.
    Individuálne tvorenie začína voľbou presvedčenia a končí prežívaním vlastných kreácií. Vytvárame možnosti tým, že sa o nich “presviedčame”. Moja realita je odrazom súhrnu mojich presvedčení.

     Presvedčenie však nielen vytvára realitu, ono ju tiež popiera. Moje súčasné stanovisko vytvára moju zajtrajšiu realitu a posilňuje moje súčasné stanovisko.
     Každý výtvor sa vracia tak dlho k svojmu stvoriteľovi, dokiaľ ten nie je ochotný ho prežiť a tým opäť rozpustiť a vymazať.
    Ak so svojim presvedčením nezachádzame vedome, vymyká sa realita našej kontrole. Viera je variabilná a ako taká až potom umožňuje zmenu reality.

    Paradoxom skutočnosti je, že sa nemôžem stať niečím, že by som tým pred tým nebol. Nemôžem mať niečo, čo by som nemal už pred tým.
     Tým, že sa zmocním možností budúcnosti, stane sa realita prítomnosťou.
     S každou myšlienkou dávame všadeprítomnej energii určité vibrácie a meníme tak ich tvorenie. Neexistuje nič okrem energie. Od určitého stupňa vibrácií sa energia prejavuje ako hmota.

    Energiu sa dá vnímať, určovať a riadiť.
    Keď zostanem taký, aký som, budem naďalej zažívať to, čo zažívam doteraz, ale keď sa zmením, musí sa zmeniť aj môj život.
    Mal by som mať na pamäti tiež to, že určité energie majú aj vedľajšie účinky.

     Všetky energie sú uložené v energetickom poli človeka alebo v nejakej veci a môžu byť odtiaľ kedykoľvek vyvolané.
    Pokiaľ som v súlade s celkom, priťahujem automaticky okolnosti, ktoré sú tiež v súlade s ostatným prostredím a nepotrebujem nič meniť, pretože všetko navzájom harmonicky ladí.

    Najväčší dar, aký môžete dať ostatným, je príklad vášho vlastného harmonického a plného života.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >