Bolo by ale ilúziou myslieť si, že ilúzia je ilúzia.
 To, čo veľkí mudrci sveta nazývali “vidinou” alebo klamom, ilúziou, neznamená, že to neexistuje. Znamená to len, že zdanie nie je tým, čím sa zdá byť (realitou) a že za ilúziou nájdeme skutočnosť, ba dokonca že samo zdanie pozostáva z reality.

   V skutočnosti je všetko skutočnosť, len sa to ukazuje iné, než to je. V skutočnosti existuje len jedna skutočnosť a všetko, čo je, je prejavom tejto jednej skutočnosti.


Ilúzia a skutočnosť sú v skutočnosti to isté, lebo každý prejav skutočnosti je ilúzia, ale aj tak pritom zostáva stále onou jednou skutočnosťou.
 Ilúzia je “inkarnácia skutočnosti”, ktorá sa stala realitou.
Ilúzia prejavov dáva “nemeniteľnej skutočnosti” možnosť zdanlivej premeny. Pozri sa na ilúziu a uvidíš skutočnosť. To znamená ponorenie sa do sveta ozajstného bytia.

   Lenže aj z ilúzie (reality) vznikajú ilúzie (ilúzie reality). Tak vzniká z ilúzie bytia ilúzia ega.
   Akonáhle žijeme v jednej ilúzii, ktorá nepochádza bezprostredne zo skutočnosti, vzniká trápenie, pretože sme sa príliš vzdialili od svojej skutočnosti a musíme sa vrátiť späť k pôvodnej hre.

   V skutočnosti sme večná existencia, ktorá sa prejavuje ako čisté bytie bez akýchkoľvek vlastností.
   Toto bytie si ale v každej inkarnácii zo svojich doterajších skúseností a vtisnutých vzorcov od okolia vytvára konkrétnu osobnosť a identifikáciou s ňou prijíma tie vlastnosti, ktoré sa jej javia ako potrebné a užitočné pre cestu k vlastnej dokonalosti.

   Existuje “univerzálne vedomie”, ktoré sa nachádza v permanentnom procese uvedomovania, neustálej evolúcie, ktoré vedie od nevedomej k vedomej dokonalosti bytia.
   Každý z nás k tomuto uvedomovaciemu procesu prispieva každou svojou myšlienkou, každým poznatkom.
   Tiež náš rozum ešte nenašiel svoju pravú úlohu a je tiež v neustálej evolúcii. To ukazuje skutočnosť, že využívame len asi 15 % mozgovej kapacity. Zvyšných 85% ešte čaká na svoju pravú úlohu.

   Úloha, ktorú máme bezprostredne pred sebou, spočíva v tom:
   “Neustále a vedome nanovo vytvárať realitu v permanentnom procese tvorenia.”
   Meradlom budúcnosti už nie je realita, ale ideál, dokonalosť. Realita bude v tomto smere neustále nanovo určovaná.

  Uvedomme si teda ešte raz dôležitý rozdiel medzi skutočnosťou a realitou.
   To je Zákon reality:
   Realita je to, čo bolo stvorené, skutočnosť je to, čo vytvára.
  To znamená, že budúci ideál určuje realitu súčasnosti.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
   Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.

   Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >