Jeden pozemský život je doba bytia jedného tela, ktoré obývam - akýsi malý výsek z môjho večného bytia.
     Jeden deň v škole života.

     Na konci takéhoto života sa moje vedomie uvoľní z tela, ja sa odpútam a vraciam sa opäť domov, aby som spracoval svoje skúsenosti, urobil si “domáce úlohy” a pripravil sa na nové poznatky - na “nový” život v novom tele.
     A tak to ide dookola.

     Čo je zmysel života?
     Všeobecný zmysel života je vedieť stále dokonalejšie vyjadriť dokonalosť svojho pravého bytia.

     Žiť skutočne sebavedome, teda pri vedomí seba samého, nechať hojnosť života, aby prechádzala cezo mňa, a naplniť tak každý okamih.

     Všeobecným zmyslom života je evolúcia, to znamená vývoj umožňujúci rozvoj, ktorý vedie k tomuto naplneniu.

     Jediným zmyslom života je nazbierať skúsenosti, z ktorých sa stávajú poznatky - to jediné, čo si zo života môžeme odniesť. Prišiel som do života nahý a nahý tiež aj odídem.

     Všetko, čo tu mám, je len pôžička, ktorú mi život dal, a ktorú skôr či neskôr, najneskôr na konci tohto života, musím vrátiť.

     Žiť teda znamená učiť sa. Nikto z nás sa nemôže uliať zo “školy života”. Mojou úlohou je nielen sa učiť, ale naučené premeniť v živote. Nezbierať mŕtve vedenie, ale rozširovať svoje vedomie - tým aj seba samého, aby som sa stále viac a viac rozvíjal, až sa stanem opäť všeobsahujúcim. To ide jedine vtedy, keď naučené uvediem do súladu so životom. Pokiaľ sa mi to nedarí, vzniká osud. Úloha nášho bytia znie: “Buďte dokonalí, rovnako ako je dokonalý Otec na nebesiach!”

     Akonáhle začnem hľadať, ocitám sa na ceste. “Hľadajte a nájdete!”
     Individuálnym zmyslom života je poznať úlohu, ktorú mi tento život prináša a splniť ju. Je nutné dôjsť k poznaniu, že ja sám som svojou hlavnou úlohou. V prenatálnej fáze prežívam ešte raz celý doterajší telesný vývoj. Po narodení prežívam ešte raz celý svoj duchovný vývoj. Až neskôr je moje narodenie úplne ukončené a je umožnený pokrok. Väčšina ľudí však umiera skôr, ako sa úplne narodí, skôr, ako ukončí svoje duchovné narodenie.

     K individuálnemu zmyslu života tiež patrí, že sa učíme, aby sme učili. Pokročilý sa učí od toho, kto je v učení ďalej a súčasne je učiteľom svojmu menej vyvinutému bratovi. Tak je neustále každý súčasne žiakom aj učiteľom. Súčasťou úlohy nášho bytia je byť šancou pre každého blížneho.

     Je preto viac ako žiadúce, žiť čo možno najdlhšie, aby bol aj časový úsek pre vlastný pokrok čo možno najdlhší.
     Preto musím byť pozorný, aby som tento čas, pokiaľ možno, optimálne využil.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >