Poučné príbehy

Bol raz jeden vojak. Bojoval v prvej svetovej vojne so svojimi priateľmi. Bolo ich viac ako 10. Vrátili sa však len traja z frontu. Boli to nemeckí vojaci /vojak ako vojak, nie?/. Nepoznali pozitívne myslenie, nepoznali antidepresíva, nedokázali sa začneniť do civilného života, lebo urobil z nich systém ľudí, ktorí boli určení na likvidáciu, alebo sami brali životy iným.

Poslanie, zmysel a práca

Vaše poslanie je strechou vášho domu pre šťastie. Ak nemáte pocit, že máte isté poslanie, akoby vám zatekala strecha: môže cez ňu napršať nešťastie na každý aspekt vášho života. Žiaľ, v dnešnom svete je veľa zatekajúcich striech.

Mnohí ľudia pracujú v zamestnaní len preto, aby mohli platiť účty, a majú pocit, že nemajú možnosť, schopnosti a príležitosti nájsť si zamestnanie, ktoré by sa im skutočne páčilo.. Rezignovane sa poddajú životu bez pocitu vyššieho poslania, usilujú sa vyťažiť čosi zo svojej situácie a žijú len pre víkendy. Iní celé roky hľadajú dokonalé zamestnanie, ktoré by bolo pre nich to pravé. Niektorí z nich nakoniec majú šťastie a nájdu si prácu, ktorá ich napĺňa, ale ak necítia vnútorné poslanie, to naplnenie je krehké. Ich šťastie závisí od práce, takže ak ju stratia, alebo odídu na dôchodok, rýchlo stratia aj pocti životného smerovania a uspokojenia.

Áno. Úsmev má veľkú hodnotu.

Kto by nemal rád tých, ktorí sa usmievajú aj vtedy, keď sa im nedarí a keď všetko nie je tak, ako si to predstavovali? Ktorí sa usmievajú aj vtedy, keď sa iní pri hre hnevajú a cítia sa urazení

---

 

Pomysli na šťastie a radosť, ktorou obdaríš ľudí okolo seba, keď sa na nich s láskou usmeješ. Tvoj úsmev im pomôže lepšie znášať bremená a problémy, s ktorými denne zápasia a predlží im tak život. nie je to veľká hodnota? Nestojí to za to? Úsmev vnáša do atmosféry domova, alebo kdekoľvek sa nachádzaš, teplo a pokoj, no hnev , hašterenie a nervozita pôsobia ako piesok v očiach.

Možno sa niekedy usmeješ na niekoho , kto je veľmi smutný. Tvoj úsmev mu pomôže nájsť stratenú radosť. Akú to má hodnotu? Možno sa to nikdy nedozvieš, ale pre toho človeka to znamená naozaj veľa.

Úsmev nestojí nič, a pritom je veľmi vzácny. Obohacuje toho, kto ho prijíma a neochudobňuje toho, kto ho dáva. Trvá len chvíľku, ale spomienka naň je niekedy večná.
Nik nie je taký bohatý, aby sa bez neho zaobišiel a nik nie je taký chudobný, aby ho nemohol darovať.

Úsmev vytvára šťastný domov, je oporou v starostiach. Je citlivým znakom priateľstva. Unaveným prináša odpočinok, znechuteným vracia odvahu, v smútku je útechou a pri každej príležitosti prirodzeným liekom.

Je dobré, že si ho nemožno kúpiť do zásoby ani ukradnúť, pretože má hodnotu práve vo chvíli, keď sa dáva.

Keby si aj stretol niekoho, kto by pre teba úsmev nemal, hoci naň čakáš, buď veľkodušný a usmej sa naňho ty, pretože nik tak nepotrebuje úsmev ako ten, kto ho nemá pre iných. Sotva ti zaň niekto zaplatí a možno ti ho ani nevráti, ale ty budeš určite nesmierne šťastný.

      V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká...
      Prvé sa spýtalo druhého:

• Veríš v život po pôrode?
  
  
• Určite, niečo po pôrode musí byť... Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.
  
  
• Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by vyzeral?
  
  
• To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla, ako tu. Možno budeme behať po svojich a jesť ústami.
  

Jeden večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu: ”Chlapče, tá bitka v každom z nás je medzi dvoma vlkmi.”

Jeden z nich je zlý.
Je to zlosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť a ego.

Ten druhý je ale dobrý.

      Počúvaj, synček. Ja ti tu rozprávam a ty ešte spinkáš s rúčkou pod líčkom a rozstrapatenými vláskami na čielku. Vkročil som do tvojej detskej izbičky sám.
     Pred pár minútami, keď som sedel v knižnici a čítal som si, zaliala ma vlna výčitiek a s pocitom viny som pristúpil k tvojej postieľke.

     Premýšľal som o tom, že som ti dnes strpčoval život.
     Napr., keď si sa obliekal do školy, vyčítal som ti, že namiesto toho, aby si sa poumýval, si si len prebehol uterákom po tvári a neočistil si si ani topánky. Tvrdo som sa na teba osopil, keď si hodil veci na zem.

     Detstvo je vraj najkrajší úsek života. Je to naozaj  vždy tak? Deti to možno vidia inak. Skúste si zrekapitulovať váš jediný deň. Možno budete prekvapení, čo všetko im dokážete vyčítať.

     Čo najčastejšie počúvajú naše deti?
     Nelietaj, pohni sa, pomaly, dojedz to, vyčisti si zuby, nezašpiň sa, si špinavý, buď ticho, čo som ti hovoril, čo som ti hovorila, ospravedlň sa, pozdrav, nemotaj sa stále okolo mňa, choď sa hrať, nevyrušuj, nebehaj, nech sa nespotíš, dávaj pozor, aby si nespadol, hovorila som ti, že spadneš, tvoja chyba, nedávaš nikdy pozor, to nezvládneš, si príliš malý, urobím to ja, na to si príliš veľký, choď spať, vstávaj, urobíš to neskôr, mám veľa práce, hraj sa sám, prikry sa, nechoď na slnko, buď na slnku, nehovor s plnými ústami!

     Šikanujeme ich od malička?

Keď žena vyšla z domu, uvidela troch starých mužov s dlhými bielymi fúzmi, ktorí sedeli vpredu na dvore.

A hoci ich nepoznala, povedala im: “Vidím, že musíte byť riadne hladní. Preto, prosím, poďte ďalej a zoberte si niečo na zjedenie.”

”My ale nemôžeme spoločne vstúpiť do domu” odpovedali.
”Prečo nie?” spýtala sa.

{hsjp image|husi/lekcia01.jpg|Caption(optional)}

     Viete, ako vypadá správny optimistický postoj, ktorý si treba osvojiť na celý život?

     Jedného dňa spadol starý osol do starej studne. Chudáčik zviera tam žalostne híkalo niekoľko hodín a farmár sa márne snažil vymyslieť, ako ho vytiahnuť. Nakoniec dospel k názoru, že nepotrebuje ani osla, ba ani studňu, a rozhodol sa ju i s oslom zasypať.

      Požiadal pár susedov, aby mu pomohli. Každý chytil lopatu a začal hádzať hlinu, piesok i smeti do studne.

     Na začiatku pri každej lopate osol hlasno zanariekal, ale potom sa zrazu utíšil. Ešte tam hodili pár plných lopát a keď bolo stále ticho, pozrel sa farmár aj so susedmi dole a uvideli tam čosi nečakané.