Každú kapitolu uvedieme rozprávkou, malým príbehom, aby sme si pripomínali túto kráľovskú cestu a z múdrosti príbehu čerpali inšpiráciu. Rozprávky oslovujú naše srdce a volajú nás do neho späť, keď náš rozum získal prílišnú prevahu. Hneď s tým aj začnime!
Prišiel deň, keď zápalka povedala sviečke: “Mám za úlohu zapáliť ťa.” “Ó nie,” zľakla sa sviečka, “len to nie. Keď budem horieť, sú moje dni spočítané. Už nik potom nebude obdivovať moju krásu.” . . .
. . . Zápalka sa spýtala: “To chceš zostať celý život studená a tvrdá a neokúsiť ani trochu života?”
“Ale veď horenie bolí a uberá mi sily”, zašepkala sviečka neisto a plná strachu.
“To je pravda,” odpovedala “to je však tajomstvo nášho poslania. Naším poslaním je byť svetlom. Ja môžem urobiť len málo, keď ťa však nezapálim, môj život stratí zmysel. Som tu na to, aby som zapálila oheň. Ty si sviečka. Ty zasa máš svietiť a rozdávať teplo. Všetka tá bolesť, utrpenie a sila, ktoré obetuješ, sa zmenia na svetlo. Nestratíš sa, keď sa roztopíš. Iní ponesú tvoje svetlo ďalej. Ale keď zlyháš, zomrieš.”
Vtedy ponúkla sviečka svoj knôt a povedala plná očakávania:
“Prosím ťa, zapáľ ma!”
Uvedomila si totiž, že aj malým plameňom možno zapáliť veľký oheň.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
