Túto neustálu vnútornú radosť však môžete príležitostne prejavovať aj nahlas.
     Lenže neustále hlasná radosť nás robí povrchnými, zatiaľ čo tichá radosť dáva nášmu bytiu hĺbku. Pritom je dôležité, aby sme túto radosť aj naozaj cítili. Mnohí ľudia si svoju radosť len namýšľajú: “Teraz sa ale teším!”
     Avšak až prežitie radosti ako pocitu, ktorý nás dojíma, napĺňa nás naozaj radosťou.

     Kedykoľvek môžem svoje vedomie nasmerovať na to, čo v tomto okamihu práve cítim.
     Môžem pozorne vnímať neustálu zmenu svojich pocitov. Pritom zistím, že moje pocity nemajú a ani bezpodmienečne nepotrebujú nejakú príčinu.

     Zvykli sme si tešiť sa iba vtedy, keď máme na to pádny dôvod: pri veľmi peknom počasí, alebo v očakávaní príjemnej situácie.

     Zabudli sme sa tešiť jednoducho bez dôvodu, hoci máme pre radosť stále dosť dôvodov. Už sama “estetika konania”, ktorú Japonci doviedli až k dokonalosti v čajovej ceremónii, dokáže všetko, čo robíme - ba celebrujeme - urobiť zdrojom radosti.
     Keď sa celkom oddám tomu, čo práve robím, dostane moja činnosť hĺbku, význam a spôsobí mi tichú vnútornú radosť.

     Mnohí ľudia čítajú pri raňajkách noviny. Namiesto toho, aby raňajkovali všetkými zmyslami a vychutnávali raňajky, zaoberá sa ich duch celkom inými vecami, často málo potešiteľnými.
     Robte teda všetko, čo robíte, s úplnou prezenciou a celebrujte tak svoj život.

     Nielen konanie, ale aj samo bytie je dostatočným dôvodom na hlbokú vnútornú radosť.
     Uvedomte si, že ste so svojou dušou naveky. Svety môžu prichádzať a odchádzať, meniť sa, ja však som a je celkom jedno, čo sa deje. Nepotrebujem nijaký ďalší dôvod, “moje bytie” mi poskytuje trvalú vnútornú radosť.

     Samozrejme, že si môžem urobiť aj zámerne nejakú radosť tým, že niekomu inému spravím radosť, dám darček.
     Nemusí to byť práve drahý dar a predsa môže mať svoju hodnotu, trebárs ako kompliment, alebo uznanie. Môžem niekomu venovať svoj čas, pozornosť alebo jednoducho svoju lásku. Môžem sám seba celkom vedome obohacovať tým, že druhých obdarúvam a tým robím radosť sebe.

     Môžem si však aj priamo urobiť sám sebe radosť, keď si niekedy niečo doprajem, urobím si čas na knihu, na počúvanie hudby, pripravím si kúpeľ, alebo zájdem do útulnej reštaurácie, možno s priateľmi.
     Jednoducho tým, že mám dobré myšlienky, alebo sústreďujem svoju pozornosť na túto vnútornú radosť a teším sa zo svojej vlastnej radosti.

     Svoju pozornosť však môžem zamerať aj na to, akú radosť mám práve zo života a spoznám, že život mi počas každého dňa pripravuje nespočetné množstvo radostí, ktoré by som si inak nevšimol.
     Predstavte si, že slnko svieti práve vám pre radosť, kvety okolo vás ukazujú svoju farebnú nádheru, aby vás potešili. Všetko je tu preto, aby vám robilo radosť.

     Presne vzaté, život mi spôsobuje radosť v každom okamihu, musím si ju len všimnúť.
     Všimnem si ju, keď si uvedomím: “Akú radosť mi spôsobuje život práve v tomto okamihu?” Často je to dokonca viac radostí súčasne.
     Tak sa môže radosť stať súčasťou mojej osobnosti a stálym sprievodcom v mojom živote, ktorý ma nechá prežívať všetko, čo sa udeje, intenzívnejšie a s ešte väčšou radosťou.

     Časom sa možno naučím potešiť sa aj nepríjemnosti, jednoducho všetkému, čo sa práve deje. Naučím sa prežívať radosť zo všetkého bez výnimky a táto trvalá, tichá vnútorná radosť ma bude sprevádzať celým mojím životom.

     Uvedomujem si, že v každom okamihu mám neobmedzené možnosti utvárať svoj život a svoju budúcnosť. Môžem si plný radosti predstaviť, čím by som najradšej naplnil tento okamih, aby som ho mohol vychutnávať.
     Pritom pocítim, že práve táto trvalá, tichá vnútorná radosť je dôvodom k radosti a obšťastňuje i obohacuje môj život. Z nej vzniká stále viac radosti zo života, nezávisle od akýchkoľvek okolností.
     Tým, že som našiel prístup k svojej vnútornej radosti, môžem všetko, čo okolo sebe vnímam, vnímať s radosťou.

     Už nie som závislý od niečoho, čo ma poteší zvonku, ale môžem všetko vonkajšie vnímať s radosťou.