Dĺžka existencie nášho fyzického tela je príliš krátka na to, aby sme mohli splniť svoju úlohu bytia a vyjadriť tak plne dokonalosť svojho ozajstného ja. Preto dostávame opakovane novú šancu, a to tak dlho, dokiaľ tento cieľ nesplníme.

     Za tým účelom sa rodíme do stále nového tela.

     Každé telo je ako školská uniforma, ktorú dostávame na každý deň novú, alebo to, čomu hovoríme život, je v skutočnosti len jeden deň v “škole života”. A rovnako ako v škole nám aj tu náš “triedny učiteľ”, profesor Všedný deň, ukladá úlohy, ktoré sme sa ešte nenaučili a ktoré sú primerané stupňu nášho vedomia.
     Máme tak príležitosť získavať stále nové poznatky, aby sme mohli s väčšou istotou urobiť ďalší krok, až sme jedného dňa schopní a ochotní urobiť krok posledný - krok, ktorý nás delí od dokonalosti.

     Medzi dvoma “školskými dňami” chodíme “domov” a robíme “domáce úlohy”.
     To znamená, že zhromažďujeme žatvu života, robíme bilanciu a pripravujeme sa na ďalší “školský deň” tým, že rozvíjame sily a schopnosti, ktoré v ňom budeme potrebovať. Keď príde čas, vezmeme si na chrbát svoju “školskú tašku” a vyrazíme opäť do “školy”.

     Dokiaľ konáme svojvoľne, vytvárame neustále nové príčiny.
     Pozitívne príčiny pritom priťahujú pozitívne dôsledky a negatívne príčiny negatívne dôsledky. Nech už sme ale vytvorili príčiny negatívne či pozitívne, v každom prípade musíme inkarnovať, aby sme tie príslušné následky prijali.
     Až keď rozpustíme svoju svojvôľu a splynieme s vôľou stvorenia, odpútame sa z kolobehu “znovuzrodenia” a budeme voľní.
     To sa ale stane až vtedy, keď prejdeme siedmym zrodením.


P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

Ďalšia >