Zákon učenia

    Všetko, čo zažívame, je posolstvo.
     Život k nám neustále “hovorí”.
     “Reč života” je ten najdôležitejší “cudzí jazyk”, ktorý sa musíme naučiť.
     Keď tento jazyk ovládneme, naučíme sa svojmu životu rozumieť a zvládať ho.”

     Život nám hovorí vo svojej reči, ako môžeme byť šťastní, ako môžeme život naplniť a ukazuje nám cestu.
      Naše poslanie je ozajstné žitie a život sám je naša individuálna učebná látka a cesta zasvätenia. Náš život je odrazom nášho vedomia. Svojím vedomím vytvárame svoj svet a pomocou “reči životných okolností” nám život ukazuje, čo sme stvorili.
     Všetko, čo ma postihne, je v podstate posolstvo, lebo všetko odráža moje bytie také, aké je a núti ma, aby som žil v súlade sám so sebou.

     Najzreteľnejšie a najnaliehavejšie posolstvo sa najskôr prejaví ako “životné problémy”.
     Každý problém, každá choroba, každá starosť, každá rana osudu, každá kríza je darom, ktorý dostávam od života!
     Je to láskyplné, aj keď často bolestné, poukázanie na to, že nežijem v súlade so stvorením.
     Je to úloha, ktorú musím riešiť, aby som žil správne, harmonicky a lepšie.

     Ak mám nejaký problém, vždy to znamená, že som nejakú realitu neprijal.
     Problém obsahuje niečo, s čím sa nechcem konfrontovať, nejaké očakávanie alebo obavu, nárok či predstavu, ktorá nesúhlasí s realitou.

     Keď sa oslobodíme od prísnych učiteľov, od učiteľov problémov, katastrof, chorôb a rán osudu, nájdeme cestu radosti a do nášho života budú stále častejšie vstupovať tí miernejší a láskavejší učitelia. Tí nám svoje lekcie nevnucujú, ale nám robia ponuky.
     Sme dosť bdelí a otvorení? Tak skoro spoznáme, že všetko okolo nás je posolstvo.
     Čokoľvek, na čo sa dívame, si môžeme vyložiť ako posolstvo. Týmto spôsobom pozeráme na svoju vieru, na svoje náboženstvo, na svoju životnú filozofiu.
     Sú tu tiež posolstvá nášho tela, miesto, spôsob a čas vzniku symptómov, ale aj vzhľad nášho tela, lebo obsah a forma sú rovnaké.

Každé želanie, každý cieľ je tiež posolstvom. Upozorňuje ma na nejaký nedostatok, ukazuje mi, že nie som tam kde by som mal byť.

Musím sa teda neustále pýtať:
Či bude tento nedostatok skutočne odstránený, keď sa moje želania splnia?
Privedie ma dosiahnutie môjho cieľa skutočne bližšie ku mne?
Čo musím urobiť, aby som nedostatok skutočne odstránil?
Čo musím urobiť, aby som bol tam, kde by som mal byť?
Čo by som mal urobiť, aby som bol taký, aký mám byť?
Čo by som mal urobiť, aby som sa skutočne priblížil sám k sebe?