Podvedomie nemá tvar, je bez hraníc a večné.
    Je to dokonalý potenciál rovnako ako prapôvodná energia, prapôvod všetkého, čo je. Pokiaľ vstúpi podvedomie do času a priestoru, stáva sa vedomím. Život je vedomie v neustálej premene.

     Vedomie má schopnosť tvoriť, nechávať sa prejaviť (veci, situácie, udalosti, stretnutia, náhody a pod.) A má tiež schopnosť všetky vytvorené kreácie opäť rozpustiť, vymazať. Stvorenie je krokom od vedomia k existencii a vymazanie je krokom od existencie k vedomiu.

     Úlohou vedomia je prežívať to, čo je - bez akéhokoľvek posudzovania a akýchkoľvek súdov. Posudzovaním totiž vzniká väzba s vytvoreným javom a tvorenie je tak blokované.
     Akékoľvek životné okolnosti vznikajú z tvorivého potenciálu vedomia. Tým, že vedomie príjme nejaký úmysel, vzniká realita.
      Prežitím bez hodnotenia a úsudkov sa táto realita opäť rozpustí a zmizne. Vedomie, ktoré zabudne na identifikáciu seba samého a identifikuje sa so svojím výtvorom, napríklad so svojím telom, stráca schopnosť vytvárať a vytvorené rozpúšťať.

     Dokiaľ sa niečo “neprejaví”, môže to byť proste vymazané.”
     Akonáhle sa ale nejaká myšlienka prejaví v realite, dá sa vymazať (prekonať v zmysle prepustiť, odpútať sa od toho), jedine tak, že ju prežijeme, bez toho, že by sme ju hodnotili či posudzovali.

     Celé univerzum vzniklo ako stvorenie Jedného vedomia. Celé univerzum je naplnené energiou, ktorá je pripravená prejaviť sa v akejkoľvek forme, ktorú jej Stvoriteľ dá.

     Tiež presvedčenie vedomia, jeho viera, je stvorením, a tým aj príčinou.
     “Podľa viery vašej, sa vám stane.”
     Každý zažije ako skutočnosť to, o čom je vnútorne pevne presvedčený. Presvedčenie plodí realitu. To znamená, že realita nasleduje za presvedčením. Keď verím, že to tak nie je, tak to tak nie je, čo dokazuje, že to predsa len tak je.

     Minulosť a budúcnosť sú len predstavy.
     V skutočnosti existuje iba TERAZ, bezčasová prítomnosť.
     Minulosť a budúcnosť vzniknú, keď si myslím že existujú. Realita aj tu nasleduje predstavu. Pravda je teda relatívna a vzťahuje sa k stanovisku, ktoré zaujmem, a na takom stupni vedomia, s ktorým sa identifikujem. Preto každý má zo svojho hľadiska pravdu.

     Keď verím, že existuje vnútorná a vonkajšia realita, tak to tak je. Či verím, že som niečo stvoril alebo nie, v oboch prípadoch mám pravdu. Pretože realita je ilúzia, môže si každý vytvoriť svoju vlastnú ilúziu, svoj vlastný svet. Ten ale býva často veľmi pevný a kompaktný.

     Realita vzniká na základe presvedčenia a viery. Presvedčenie a viera sú prvotným sprievodcom, stvoriteľom reality. Prapôvodcom toho všetkého je ale Jedno vedomie, ktoré sa prejavuje ako univerzálny Stvoriteľ.

     Sme neuveriteľne mocní stvoritelia. Sme dokonca tak mocní, že sa obyčajným presvedčením o opaku (napríklad v tejto veci sme bezmocní) skutočne dokážeme učiniť bezmocnými.
     V každom okamihu však máme možnosť toto presvedčenie opäť zmeniť. Individuálne tvorenie začína voľbou presvedčenia a končí prežitím vlastnej kreácie, bez toho, že by sme hodnotili.

     Pokiaľ sa stvoriteľ zdráha prijať to, čo sám vytvoril, existuje jeho výtvor tak dlho, dokiaľ ho nejakým spôsobom neprijme a neprežije.
     Dôvod jeho zdráhania môže byť ten, že medzitým zmenil stanovisko a z nového pohľadu si už možno vôbec neuvedomuje, že on sám je tvorcom toho, čo sa mu ponúka. Každý však raz spozná, že jeho presvedčenie má bezprostredné následky pre život.

      Aby sme mohli niečo uviesť do reality, nechať to prejaviť, musíme v to veriť.
     Aby to bolo pre ostatných reálne, musia tomu veriť tiež oni.

     Akonáhle človek zistí, že je sám zodpovedný za svoje stvorenie, zmocní sa ho veselosť, uvoľnenosť a neotrasiteľná suverenita.
      Odpor proti prevzatiu plnej zodpovednosti za vlastné tvorenie naproti tomu vytvára trápenie.
     Nedovoľte tomu, s čím sa teraz identifikujete, aby stálo v ceste tomu, čím skutočne ste.

     “Škola života” je cestou, ktorou si vedomie volá, aby sa rozpamätalo samo na seba. Nie ste to, čo si predstavujete, že ste - lebo, ak by ste tomu verili, tak . . ..
    V skutočnosti nie ste nič z toho, čo si dokážete pomyslieť alebo vnímať, ale ste ten, kto vníma a myslí.

     Akýkoľvek proces stvorenia sa deje vo vnútri vedomia.
     Tým, že sa vedomie rozhodne prežiť iba svoj vlastný výtvor a už ho neopustiť, stáva sa obmedzeným. Keď sa takéto vedomie identifikuje so svojim výtvorom, nereaguje už na svoj výtvor, ale ako svoj výtvor. Stvoriteľ sa stáva výtvorom, maliar obrazom. Zabudne sám na seba ako na pôvodcu a stáva sa svojim vlastným dielom.
    Akonáhle však vedomie opäť samo v sebe spozná pôvodcu, môže vlastnú vytvorenú realitu kedykoľvek zase zmeniť. Maliar namaľuje nový obraz a zaháji nové tvorivé obdobie.

     Realita vzniká tým, že ju úmyselne alebo neúmyselne vytvorím a existuje tak dlho, dokiaľ si ju neprežijem. Dokiaľ sa tomu prežitiu bránim, vytváram ju neustále znovu a znovu. Všetko, čo nedokážem vo svojom živote akceptovať (nadváhu, problémy s peniazmi, vo vzťahoch a pod.) sa neustále opakuje, dokiaľ to neprežijem ako niečo, čo som si stvoril sám a neprijmem to (ako mnou splodené dieťa).

    Každé stvorenie existuje tak dlho, dokiaľ ho jeho stvoriteľ nerozpustí a nevymaže tým, že ich láskyplne prežije.
    Niekedy nevzniká zamýšľaná realita ako okolnosť, ale ako idea, šanca, príležitosť, náhoda, možnosť alebo cesta. Keď sa po nej nevydám, nič nenasleduje.
    Pokiaľ ale môj výtvor nie je v rozpore s tými skoršími, prejavuje sa bez námahy a bezprostredne.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >