Našou pozemskou úlohou je prejsť od “mať - cez byť - k vôli tvoriť".
     Od inštinktu cez ego k pravému bytiu - a tým k Bohu.
     Ale, kto sám na sebe nepracuje, na tom pracujú ostatní. Kto neustále nepočuje to, čo je neprepočuteľné a nevidí to, čo má priamo pred očami, ten sa nesmie diviť, keď jedného dňa prestane vidieť a počuť.

     Tak sa pozvoľna dostávame od “proti sebe” a “cez seba” k “vedľa seba” a nakoniec “k spolu”. Pritom sa učíme nielen robiť to správne, ale i nezanedbávať to, čo je nevyhnutné a nepripúšťať pritom to, čo je chybné.

     Poznávame tiež, že nie je zmyslom života snažiť sa získať šťastie pre naše momentálne “ja”, ale pre naše pravé bytie. To znamená snažiť sa stále lepšie a lepšie vyjadriť dokonalosť svojho ozajstného bytia a byť tak v harmónii s vesmírnym vedomím.

     Nič z toho, čo môžeme mať, nás neurobí šťastnými. Je dosť ľudí, ktorí majú všetko, ale nie sú šťastní.
     Šťastný môžem byť iba vtedy, keď poviem životu bezpodmienečné “áno”. Keď poviem “áno, ale...” alebo dokonca “nie”, tak to nefunguje.
     Kedykoľvek mám v živote v niečom nedostatok, znamená to, že som povedal “nie” alebo “áno ale!” Zmysel svojho života však môžem naplniť iba vtedy, keď zistím, čo tým zmyslom naozaj je.

     Taktiež hra života sa riadi určitými pravidlami. Je tomu podobne, ako s pravidlami cestnej premávky. Keď budem jazdiť autom bez vodičského preukazu, skôr, alebo neskôr, sa dostanem do problémov. Poruším zákony a budem za to volaný na zodpovednosť. Okrem toho môžem dokonca zaviniť nehodu, teda disharmóniu v živote. Je preto dôležité, aby som chodil do autoškoly a naučil sa svoje auto, (svoje ja), skutočne dobre ovládať.

      V autoškole sa najprv naučím teóriu, dopravné predpisy a dopravné značky. Práve tak by som mal poznať duchovné zákony, skôr než sa zmocním svojho ja a nasadím ho do akcie.

     Potom príde praktická časť výučby, hodiny jazdy. Pri nich sa naučím chovať tak, aby som bol v súlade s duchovnými zákonmi, naučím sa prakticky používať nahromadené poznatky a zároveň rešpektovať práva ostatných.
     Zo začiatku je to dosť komplikované, ale postupne sa to stane rutinou.
     Keď sa potom naučím ovládať auto, teda dokážem skutočne zaobchádzať sám so SEBOU, stane sa život hrou. Nehody - disharmónia a kolízie so životom - budú stále menej, až budem nakoniec jazdiť úplne bez nehody. Potom sa život stane hrou a jazda potešením.

     Auto však môžem riadiť až vtedy, keď do neho nastúpim, keď nastúpim cestu do vnútra. Keď sa zjednotím so sebou SAMÍM. Potom začne vlastný život, život ako hra, ľahkosť bytia.

     Hra života sa hrá podľa pevných pravidiel, ktorým hovoríme duchovné zákony, (zákony myslenia). Je to hra, ktorej pravidlá poznáme aj v jej priebehu. Každá hračka, každý krok v živote, znamená pre mňa šancu dozvedieť sa nejaké ďalšie pravidlo - ale jedine vtedy, keď dodržujem tie, ktoré som sa už naučil.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >