Len málokto však vie, že chybný duševný postoj môže počatiu zabrániť, aj napriek tomu, že obaja partneri po dieťati túžia a tešia sa najlepšiemu telesnému zdraviu.
Nespočetné manželské páry si roky márne želajú dieťa, ale naraz, väčšinou vtedy, keď už sa vzdali všetkej nádeje, sa ich želanie predsa len splní. Možno si poviete, že je to náhoda. Lenže náhoda neexistuje. Sme to my sami, kto svojimi myšlienkami určujeme svoje životné okolnosti a celý osud. Pretože myšlienky sú tou najväčšou silou na tomto svete.
Ak budeme svoje myšlienky trvalo zameriavať želaným smerom, budeme pánmi svojich myšlienok, alebo nimi aspoň byť môžeme. Každej myšlienke je totiž vlastná snaha o uskutočnenie. Čím častejšie a intenzívnejšie nejakú myšlienku opakujeme, tým silnejšia bude táto snaha o uskutočnenie, až sa nakoniec presadí proti akémukoľvek vonkajšiemu odporu a stane sa ozajstnou skutočnosťou.
Nie sme schopní urobiť nič, pokiaľ to neprebehne našou mysľou. Aj najmenší pohyb musíme najskôr urobiť v myšlienkach, aby sme ich mohli premeniť na čin. Skôr než je postavený dom, musí ho architekt v myšlienkach dokončiť a vidieť pred sebou. Túto predstavu potom v grafickej podobe prenesie na papier. Tým je tvorivá časť postavenia domu ukončená, myšlienka dostala tvar. Vlastná stavba je už len uskutočnením pôvodnej myšlienky.
Tento postup sa stále znova opakuje pri všetkom čo robíme, aj keď si to vždy neuvedomujeme. Nestačí teda iba želanie postaviť dom, pokiaľ ho dopredu nemáme v mysli, nemôže sa stať skutočnosťou.
Tiež želanie mať dieťa sa môže stať skutočnosťou len vtedy, ak existujú duševné predpoklady. Je však v našej moci tieto predpoklady vytvoriť.
Ak si želáte dieťa, potom sa odoberajte na svoje miesto duševného uvoľnenia, aby ste toto želanie do svojho podvedomia stále znovu vrývali. Pozorujte sa tam tiež, ako sa prechádzate s bábätkom v náručí, a predstavujte si, ako svoje bábätko kúpete, obliekate a kŕmite.
Predovšetkým si stále znovu predstavujte okamih, kedy vám sestra v pôrodnici po narodení prináša dieťa a kladie vám ho do náručia. Prežívajte pritom ten úžasný pocit, kedy je tá bezmocná bytosť ukrytá vo vašom náručí a keď prichádza váš manžel s veľkou kyticou kvetín, aby sa s vami radoval z dieťaťa.
Ale aj váš muž by si na svojom mieste duševného uvoľnenia mal tento priebeh stále znovu predstavovať, pretože sa potom budú vaše duševné snahy vzájomne posilňovať a ak budú splnené aj všetky ostatné predpoklady, potom sa vaše želania vyplnia. Na nasledujúcich príkladoch uvidíte, ako sa pomocou psychokybernetiky splnila niektorým ľuďom túžba po dieťati.
Pastor Sommer bol dvanásť rokov ženatý. Cítil sa vo svojej malej dedinskej farnosti veľmi dobre, ale pri vyučovaní náboženstva, alebo pri práci s deťmi v obci, cítil predsa len často smútok, že mu nebolo dopriate mať vlastné deti. Aj jeho žena mala deti zo srdca rada a využívala každú príležitosť na to, aby dedinské deti pozvala na starú faru. Deti prichádzali, pretože pre ne mala pochopenie, a keď za ňou nejaké dieťa prišlo so svojím malým problémom, urobila si vždy čas.
Už dávno sa zmierili s tým, že deti mať nebudú, a tak si k sebe vzali sirotu. Boli so svojím “synom” Thomasom veľmi šťastní. On sa tiež u nevlastných rodičov cítil očividne veľmi dobre.
Keď mal Thomasi štyri roky, začuli jedného dňa o možnostiach, ktoré ponúka psychokybernetika. Na svoje prekvapenie počuli, že bezdetnosť môže mať tiež duševnú príčinu. Stará túžba po dieťati sa znovu prebudila. Keď šiel Thomas o dva roky neskôr do školy, mal už malú sestričku.
Úplne iná bola situácia u manželov Langenových. “Museli” sa brať veľmi skoro a museli prekonať silný odpor rodičov oboch strán, pretože pani Langenová mala pri narodení prvého dieťaťa ešte len sedemnásť rokov. Medzitým boli mladí manželia už päť rokov šťastne spolu. Rodičia sa tešili z malého vnúčika a na všetok hnev už dávno zabudli. Pani Langenová mala deti veľmi rada a chcela by ešte jedno alebo dve. Ale zostalo len pri želaní. Ona aj jej muž sa nechali niekoľkokrát lekársky vyšetriť, ale výsledok bol vždy rovnaký - obaja boli úplne zdraví.
Aby využila všetky možnosti, navštevovala pani Langenová aj psychoterapeuta. Ten dospel k záveru, že skoré tehotenstvo vyvolalo silný duševný šok, ktorý bol ešte posilnený odporom oboch rodičov, takže u mladej ženy došlo ku vzniku duševnej zábrany proti ďalšiemu tehotenstvu. Túto zábranu sa však psychoterapeutovi podarilo len nájsť, nie odstrániť.
V tejto situácii počula pani Langenová od jednej známej, že sa jej podarilo pomocou psychokybernetiky vyriešiť problém s postavou a schudla o deväť kíl. Rozprávala, že pomocou psychokybernetiky sa dá naučiť plne rozvinúť svoju osobnosť, posilniť schopnosť učenia a zlepšiť si pamäť, a mimochodom aj odstrániť bezdetnosť.
Už štyri mesiace po absolvovaní kurzu potvrdil lekár pani Langenovej jej tehotenstvo. Pred niekoľkými týždňami som dostal správu o narodení jej dcéry Sabiny.
Občas sa dá pomocou psychokybernetiky zachrániť aj vlastné manželstvo. V prípade, ktorý uvediem, existovalo manželstvo vlastne už len na papieri. Pán Walter bol úspešný obchodník a z dedičstva po otcovi vybudoval podnik svetového významu.
Čím úspešnejší bol v oblasti obchodu, tým nešťastnejšie bolo jeho manželstvo. So svojou prvou ženou sa rozviedol, pretože manželstvo zostalo bez detí. V druhom manželstve mal rovnaký problém. Aj keď mu pre samé obchody zostávalo veľmi málo času na súkromný život, bol so svojou ženou veľmi šťastný a užívali si spolu voľné chvíle. Pred pol rokom však naraz na svoju ženu zanevrel a stále častejšie bol mimo domov, pretože sa zdržoval u svojej milenky.
Pani Walterová sa s psychokybernetikou zoznámila už pred dlhšou dobou, ale pod tlakom udalostí nachádzala stále menej príležitostí, aby naučené techniky v pokoji uplatnila. Keď jej však manžel navrhol rozvod, pretože nemal žiadne vyhliadky na vytúženého dediča, spomenula si v núdzi na tieto metódy. To bolo pre ňu to najdôležitejšie. Niekoľkokrát denne používala, s priam vášnivou intenzitou, techniky, ktoré sa naučila.
Manžel sa od nej síce už dávno odvrátil, ale aj tak boli o niekoľko týždňov neskôr na Silvestra, ešte raz spolu. A po niekoľkých ďalších týždňoch mohla svojmu mužovi oznámiť, že čaká dieťa. Najskôr tomu nechcel veriť, ale za pár mesiacov už nebolo pochýb.
Od tej doby uplynulo niekoľko rokov. Na milenku pán Walter dávno zabudol. Nenarodil sa mu síce syn, ktorého si tak želal, ale je šťastný so svojimi tromi dcérami, Andreou, Gabrielou a Desirée, pretože so zaťmi, s ktorými môže v budúcnosti počítať, bude mať jedného dňa šesť dedičov.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Uzdrav sám seba" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
