Medzi najkrajšie rozprávky z detstva patria tie, v ktorých sa nám plnia naše sny a želania. V našej fantázii sa nám vynorí dobrá víla, škriatok, anjel, alebo iná bytosť, ktorá je nám priaznivo naklonená. Spýta sa nás: “Aké máš želanie?” a ako šibnutím čarovného prútika nás raz a navždy zbaví všetkých starostí, aby sme si mohli (ako v ríši snov) "žiť šťastne, až kým by sme nepomreli!”
     Stačí, aby sme si spomenuli . . .

 

     . . .na takéto rozprávky a príbehy z detstva a opäť nás zahreje pri srdci. Nie sú to však iba spomienky na detstvo, keď ešte bol náš život zahalený do kúziel. Znovu sa hlásia aj túžby a naše tajné želania.
     Aké by to bolo krásne, keby tieto zázraky splnených želaní neboli iba v rozprávkach, ale aj v reálnom živote!

      Rozum sa však rukami - nohami bráni proti takýmto, podľa jeho mienky, “iracionálnym fantáziám”. Preň sú to len detské hlúposti, hókusy - pókusy, snenie, vzdušné zámky.
     A rozum sa predsa nedá zavádzať! “V živote nie je nič zadarmo!”, “Bez práce nie sú koláče.” (A všetko ostatné, o čom je rozum presvedčený.)

     Ale čo ak si práve takouto orientáciou zbavujeme svoj život čara? Veď aj to je predsa skutočnosť, že už nedokážeme vidieť svet obdivujúcimi očami mága alebo dieťaťa, ale iba chladne kalkulujúcimi očami technika: Funguje to, alebo nie? A ako sa to dá vylepšiť?

     Život je však viac než len číre fungovanie, hoci často nie je ani len to.
     “Bolo by dokonca možné, že práve preto nefunguje, alebo funguje len čiastočne, lebo mu chýba mágia, kúzlo, srdce, nekalkulovateľné dobrodružstvo, každodenné zázraky?”
     Najneskôr na konci tejto knihy si bezpochyby odpoviete na túto otázku. Dovtedy sa budeme postupne približovať tajomstvu plne prežívaného a v pravom slova zmysle “čarovného života".

     Buďme však sami k sebe úprimní. Každý z nás v sebe nosí túžbu dodať svojmu životu viac kúzla, vedieť čarovať ako v rozprávke a dokázať robiť zázraky sám, alebo pomocou nejakej rozprávkovej bytosti. Často sú to naozaj detinské fantázie, detské sny. Ale musíme hneď vyliať s vodou z vaničky aj dieťa? Sú fantázie, ktoré zdanlivo prekračujú hranice možného, naozaj iba neuskutočniteľné sny?
     “Či vari neexistujú ľudia, ktorým sa už podarilo premeniť na skutočnosť taký život, aký si vysnívali?” O tom by nemalo byť pochybností.
     A aj to je skutočnosť.

     Skúsme sa teraz prosto, ako deti, pohrať s myšlienkou:
     “Čo by sa stalo, keby sme rozum na chvíľu poslali na dovolenku (aj tak je stále preťažený a zaslúži si oddych) a potom si bez jeho cenzúry jednoducho oslobodili fantáziu?”
     Pretože jedno je isté:
     “Ak si chceme inak usporiadať život, potom na začiatok potrebujeme fantáziu, snívanie, želanie!”
     Kam bude vlastne smerovať táto cesta? Rozum môže byť neskôr pri uskutočňovaní našich snov nápomocný. Zatiaľ ešte nech má voľno!
     Hrajme sa a položme si ešte tieto otázky.
     “Čo by bolo, keby sme s takto oslobodenou fantáziou mohli krok za krokom stále viac kúzliť so svojím životom?”
     “Čo by bolo, keby náš život neurčoval iba rozum, ale odovzdali by sme žezlo svojim želaniam a fantáziám?”
     Odpoveďou by bolo naše zistenie, že náš rozum je mizerný pán, ale keď sa nechá viesť srdcom (zdrojom našich túžob a fantázií, našich želaní a snov), je to vynikajúci sluha.

     Preto Vás pozývam otvoriť bránu svojim životným snom a znovu vstúpiť do krajiny vlastnej fantázie. Pripomeňme si aj detské sny.

     Majte odvahu vytvoriť si vo svojej fantázii nový život, vidieť sami seba inak, takých, akými by ste chceli byť a akých by ste si mohli obľúbiť.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina

Ďalšia >