Istý muž, ktorého život sa už skončil, sa ocitol pred Bohom. Boh sa pozrel späť na jeho život a ukázal mu veľa lekcií, ktoré sa naučil. Keď bol hotový, povedal: . . .

      Muž sa spýtal:
     “Keď si mi ukazoval môj život, všimol som si, že v dobrých časoch išli vždy popri sebe dve stopy a vedel som že to si bol ty, kto kráčal vedľa mňa. V zlých časoch tam však bola iba jedna stopa. Otče môj nebeský, prečo si ma práve v ťažkých časoch opustil?”

     Boh mu odpovedal:
     “Nesprávne si to pochopil, syn môj. Je pravda, že v dobrých časoch som kráčal vedľa teba a ukazoval ti cestu, v zlých časoch som ťa však niesol!”

     V tejto kapitole vám chcem ukázať cestu, na ktorej vás “život” môže podopierať.
     Kto dôveruje životu a sebe, je vždy v dobrých rukách. Tento krátky príbeh nech vám pripomína našu prapôvodnú dôveru v život.

     Možno sa teraz párkrát zhlboka nadýchnete a pocítite túto prapôvodnú dôveru:
     “Život ma ochraňuje a podopiera ma. Niet ničoho, čo by mi naozaj chýbalo.”