Avšak koľko dlhých rokov potrebovali “mudrci z celého sveta,” aby prišli na také prosté pravidlo! Ale potom už to bolo prosté a tým sa to stalo ľahkým.

     Na ceste k uľahčeniu mudrci “vynechali všetko nepodstatné” a objavili jadro podstaty.
     Preto treba teda spoznať to nepodstatné, balast, odpútať sa od neho, aby bolo možné odhaliť, čo je podstatné a zachovať to!

     Nemôžeme ísť ľahkou cestou, keď ešte vlečieme úmorne ťažké bremeno.
     Prvým krokom, ako si to v živote uľahčiť, je zbaviť sa príťaže: aby sme mohli cestovať iba s ľahkou príručnou batožinou.

     Odložiť túto príťaž z minulosti “si vyžaduje svoj čas”, tak ako čas, aby veci dozreli, aby novo zasiate bolo možné zožať. 

     Siatie nám môže spôsobovať určitú námahu:
     Keď však máme dosť trpezlivosti, keď nechceme žať predčasne, potom nám padnú zrelé plody do lona bez toho, aby sme ich museli oberať. 

     Aj každý veľký majster potreboval učňovské roky trpezlivého cvičenia a neúnavného úsilia, kým to dotiahol vo svojom odbore po majstrovstvo. 
     Keď však už majstrovstvo dosiahneme, potom ľahšie zvládneme aj ďalšie učivo. 
     Odmena za námahu je ľahkosť. 
     Odmena za učňovské roky je majstrovstvo. 
     Odmena za disciplínu je ľahkosť bytia.

     Môžete si to sťažiť aj tým, že máte príliš málo trpezlivosti sami so sebou.
     Preto zaobchádzajte so sebou jemne! 
     Už ste na dobrej ceste! Je len otázkou času, kedy bude váš život čistým potešením. Uľahčite si sami túto cestu a vychutnávajte ju.

     Ľahkosť nie je cieľ, ale cesta sama!